"V hrobke nebol nikto nikdy pochovaný, podľa dostupných informácií slúžila na usporadúvanie tanečných zábav,"
priblížil Sabol históriu novorománskej hrobky z roku 1906. S jej
obnovou sa vďaka vládnej dotácii začalo v roku 2020, obec ju
predpokladala ukončiť do pol roka, no stalo sa tak až túto jar.
"Pandémia nám ukázala, ako neuveriteľne sa dajú veci natiahnuť, čakali
sme na robotníkov i materiál. Problémom je tiež umiestnenie hrobky,"
ozrejmil s tým, že jediný prístup k hrobke je peši a len na
zrealizovanie hydrodrenáže objektu bolo treba do kopca ručne vyniesť 15
ton kameňa.
Ako pre TASR doplnil Ľubomír Hutka, výkonný riaditeľ občianskeho
združenia Pro futuro hradu Čičva, ktoré na obnove hrobky spolupracovalo,
zásadným zásahom v rámci projektu bola tiež sanácia strechy. "Zatekala a bola úplne zarastená náletovými drevinami. Tie sme odstránili a dali novú izolačnú vrstvu,"
vysvetlil. Obnovu podstúpili aj fasáda a vstupné schody, doplnili sa
tiež chýbajúce výplne okien. V interiéri doplnili chýbajúcu dlažbu
replikami pôvodných dlaždíc a vytvorili tu tiež sociálne zázemie. Okolie
hrobky vyklčovali a upravili.
Keďže sú členovia rodiny, pre ktorých bola hrobka pôvodne určená,
pochovaní v jej susedstve a ich hroby obnovili v roku 2019 vďaka
finančnej podpore posledného potomka rodiny Barkóczyiovcov, objekt chce
obec využiť na kultúrno-spoločenské účely a skĺbiť v nej kultúru s
históriu. "Hrobka už slúžila ako výstavisko pre obrazy z výtvarného
plenéru a ukázalo sa to ako veľmi dobré podujatie. Moja predstava je
však ísť ešte ďalej, z hrobky by sme chceli urobiť audiovizuálne múzeum o
histórii spätej s hradným kopcom a obcou," priblížil starosta.
"Bonusom" pre návštevníkov by mala byť vosková figurína Alžbety
Bátoriovej, ktorá získala hrad Čičva ako svadobný dar a konala sa tu i
jej svadobná hostina. Ako však Sabol podotkol, zveľadenie interiéru
hrobky do podoby múzea bude závisieť od možnosti získať na premenu
externé zdroje. Obec sa preto najbližšie sústredí na ďalšie zveľaďovanie
jej okolia.
Kopec s jediným hradom na území Vranovského okresu v sebe podľa Sabola "ukrýva celú históriu jeho osídlenia",
a to v podobe hneď niekoľkých NKP. Archeologické vykopávky tam
preukázali existenciu viackultúrneho starovekého sídliska, prvá písomná
zmienka o hrade pochádza z roku 1270, kostolík Povýšenia svätého Kríža,
ako aj podstavec a socha svätého Jána Nepomuckého sú datované do
polovice 18. storočia. "Keď sa nám podarí dostatočne overiť, že kríž,
ktorý stojí na skale pred hrobkou, pochádza z 18. storočia, budeme sa
snažiť zapísať medzi NKP i ten," uzavrel starosta.